WWWrička mizne tak,
ako mizne biely cukor
v čierných ústach kávy.
Šeruni fabrika zakvíli
v tej hroznej chvíli.
Tak ako črevo básnické káže
čuda zo stromu hádže
orechy indické mydlové .
Vladova porfýria:
Všade krv,
doma najlepšia.
Pozerám sa ňu
ako býk na staré vráta.
Básnické črevo,
epické drevo.
Devla miro,
plno črepov,
veru málo WWWrička skáčeš.
Rieky lásky majú mŕtve ramená,
popálené cigaretami bez mena.
Veríte a zrazu prásk,
čierno-čierna tma,
bielo-biele svetlo FTP.
Zebry v prechode,
tie víly veselé,
po ľuďoch kráčajú.
Ľudia na prechode
budík Komajoty
po Karpatských Chrbátoch
na TyTrúbke ťahajú.
Večnosť mizne,
smrť zomiera,
WWWrička mrzne.
Všetko zdá sa nejasné,
keď svetlo buniek zhasne.
Zdvihám zástavu
proti múrom hlavovým.
Na múre zopár smutných hláv
v opatere šialených kráv.
Ja to nejak zvládnem,
buhuuhuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuááááááá,
nezvlááááááááááádneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeemmmmmmmm.
Chýba mi fialový pes
menom Courage.
Po dníčku,
výletíčku,
pastičke,
divadielku,
papaní,
chvílôčke,
tešinkaní,
nožičke,
slzičkách,
ručičke
je sexíček-singlíček.
Rieky lásky majú mŕtve ramená XVIII.
09.08.2007 08:24:35
Komentáre